Kroměříž

Kroměříž

Kroměříž je vďaka svojej histórii, jedinečným pamiatkam a nemenej bohatému kultúrnemu životu nazývaný Hanáckymi Aténami.

Prvá písomná zmienka o Kroměříži patrí do rokov 1107 - 1115, zapamätať si môžeme rok 1110, kedy olomoucké knieža Oto II. Čierny predal osadu s mýtnym za 300 hrivien striebra olomouckému biskupovi Jánovi. Tým sa Kroměříž stal súčasťou majetku olomouckých biskupov, ktorým zostal s krátkymi prestávkami po ďalšej stáročia. Olomouckí biskupi mali kľúčový vplyv na ďalšie dejiny Kroměříža až do polovice 19. storočia. Kroměříž sa stal centrom biskupského panstva, ktorého spokojný rozvoj a prosperita boli dvakrát narušené plienením a výtržnosťami. Prvýkrát Tatármi (1241) a po nich uhorskými a kumánskymi nájazdmi (1253).

Za husitských vojen mesto často menilo majiteľa a upadalo. Olomouckým biskupom sa vrátilo až tesne na začiatku 16. storočia za biskupa Stanislava Thurza. Ten sa zaslúžil o výstavbu reprezentatívnej goticko-renesančný biskupskej rezidencie s vnútorným dvorom a s dodnes stojacou hranolovitou vežou v miestach dnešného zámku.

Pohromu priniesla mestu tridsaťročná vojna a hlavne vojsko švédskeho generála Torstensona v lete 1643. Z 244 domov v meste prečkalo skazu 69, čoskoro prišla morová epidémia a skazu mesta dovŕšil požiar v roku 1656. V budove radnice zhoreli všetky mestské knihy a dokumenty. Mariánsky stĺp na Veľkom námestí vyjadruje poďakovanie tých šťastnejších, ktorí vojnové útrapy a mor prežili.

Až v druhej polovici 17. storočia sa začalo mesto spamätávať. Za druhého zakladateľa mesta je považovaný biskup Karol Lichtenštejn-Kastelkornov, ktorému Kroměříž vďačí za svoj dnešný vzhľad.

Centrum Kroměříža bolo vyhlásené v roku 1978 mestskou pamiatkovou rezerváciou. Komplex pozostávajúci z Arcibiskupského zámku, Kvetnej záhrady a Podzámockej záhrady bol v roku 1995 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a v roku 1998 bol komplex zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

ARCIBISKUPSKÝ ZÁMOK

Je rozsiahly ranobarokový komplex knižníc, hudobného archívu, obrazárne a takmer 40 izieb a sál, z ktorých väčšina je spojená s rôznymi príbehmi významných návštevníkov a udalostí. Najväčším a jednou z najkrajších rokokových sál Českej republiky je sála Snemovne. V revolučnom roku 1848 boli práve sem preložené z Viedne rokovania ríšskeho snemu Habsburskej monarchie a Kroměříž sa až do jari 1849 stal centrom európskeho diania.

ZÁMOCKÁ VEŽA

Hranolová veža, ktorá dodnes tvorí dominantu zámku a celého Kroměříža, predstavuje azda najvýznamnejší pozostatok biskupského hradu. Trojposchodová veža štvorcového pôdorysu s rozmermi 13x13m a výškou asi 34 metrov bola postavená krátko po roku 1500 významným humanistom a olomouckým biskupom Stanislavom Thurzom.

PODZÁMOCKÁ ZÁHRADA

Podzámocká záhrada bola založená v roku 1509 a počas niekoľkých storočí bola rozšírená do impozantnej rozlohy 64 hektárov. Od začiatku sa menil jej obsah aj vzhľad. Zo zeleninovej a ovocinárskej záhrady bola v 17. storočí prebudovaná na barokovú záhradu. V 19. storočí na štýlový krajinársky park a dnes je tu vysadených vyše 200 druhov vzácnych stromov z rôznych častí Európy, Ameriky i Ázie.

Najradikálnejšiu prestavbu Podzámocká záhrada zažila v prvej tretine 19. storočia po príchode nového arcibiskupa Ferdinanda Mariu Chotka, ktorý spoločne s architektom Antonom Archem, pripravil koncept premeny sentimentálnej záhrady v romantický park v duchu ideí nemeckého kniežaťa Hermanna von Pückler. Chotek sa však svojej predstavy nedožil a preto v sotva začatom diele pokračoval jeho nástupca Maxmilián Josef Sommerau-Beckh. Vďaka tomu sa prejavili v Podzámockej záhrade dva významné dobové prúdy - romantický vzťah k prírode prejavujúci sa v parkovej koncepcii a Archeho neoklasicistické stavby.

KVĚTNÁ ZÁHRADA

Kroměřížska Kvetná záhrada, známa tiež pod názvom Libosad, patrí medzi najvýznamnejšie záhradné diela v celosvetovom meradle. Ide o prechod od neskoro renesančných talianskych záhrad k záhradám barokovo-klasicistického francúzskeho typu, ako je napríklad vo Versailles. Dnes patrí Kvetná záhrada medzi najvýznamnejšie záhradné pamiatky.

Květná záhrada je osovou záhradou založenou v roku 1665 na pôdoryse pretiahnutého obdĺžnika s rozmermi 300 x 485 metrov s množstvom geometricky strihanej zelene a kvetinových ornamentov. Rafinovaná symetria a perspektíva vás vedie záhradou ako mýtickým labyrintom, v ktorom objavujete originálnu architektúru, sochárske diela, bludisko, vodné prvky a záhradné umenie.

V samom srdci "Kvetnice" bol medzi rokmi 1666-1668 podľa projektu Giovanniho Pietra Tencally vystavaný osemboký centrálne orientovaný pavilón - Rotunda. Jej interiér je bohato a dômyselne zdobený nielen mytologickými výjavmi a námetmi , oknami s rôznofarebnými sklami, mozaikovou podlahou zostavenou z drobných kamienkov a predovšetkým Grotto dekorované tufom a lastúrami. Centrálny priestor pavilónu dopĺňa Foucaultovo kyvadlo, ktoré bolo inštalované v roku 1908 z iniciatívy kroměřížskeho gymnaziálneho profesora Františka Nábělka a ktorého pohyb demonštruje zemskú rotáciu.

Zdroje:

Národní památkový ústav. : Květná zahrada v Kroměříži. 1.vyd. Kroměříž: Tiskárna A.M.G., s.r.o., 2015. ISBN 978-80-87231-32-6

https://www.zamek-kromeriz.cz/cs/o-zamku-a-zahradach/arcibiskupsky-zamek

Autor: Bc. Nikola Brišková